História

Predstavte si šport spájajúci nádheru surfovania, rýchlosť zjazdového lyžovania, skateboardový punkový štyl a pôvab baletu. Ten šport sa volá SNOWBOARDING.

Skôr než sa tento šport stal taký populárny, jazdili deti na doskách a imitáciách surfov. Vôbec neprekvapuje, že surfisti, hľadajúc zábavu i v zime, si prví navrhli takzvaný „snežný surf” a jazdili na ňom. Mnohé z týchto priekopníckych boardov boli len ohobľované dosky, ktoré boli prichytené gumeným pásikom o nohu jazdca.
Skateboardisti veľmi túžili preniesť svoj šport na vrcholy zasnežených kopcov. Po odstránení koliesok z dosiek potiahli vrch dosky polyetylénovou vrstvou a pokušali sa na nej zjazdiť.

Väčšina týchto modelov však bola neúspešná. Niektoré boardy sa sice šmýkali, no ich ovládanie bolo dosť obťažné. Menšie typy, navrhované podľa predlohy skateboardu, zapadali do akéhokoľvek povrchu mäkšieho než ľad.
Prvé pokusy v surfovaní na snehu sú známe z 20. rokov nášho storočia a až v roku 1965 sa začalo hnutie moderného snowboardingu, keď SHERMAN POPPEN vynašiel „snurfer”. Boli ti dve lyže spojené do jednej pre jeho deti. Na konci snurfera bol upevnený povraz, ktorý slúžil jazdcovi na udržanie stability.
Snowboardy s názvami ako „winterstick“, alebo „skiboard” sa objavovali v 70. rokoch v obchod s hračkami, v obchodných domov, ba dokonca aj v komiksových časopisoch.Tieto boardy, vyrobené z tvrdej plastickej hmoty, boli zlepšené vďaka poznatkom domácich výrobcov.

Plastická hmota zredukovala trenie medzi sklznicou a snehom, čo dovoľovalo rýchlejšiu jazdu než kedykoľvek predtým. Týmto, už vyvinutejším, doskám však chýbalo spoľahlivé viazanie.

Na začiatku 70. rokov začal JAKE BURTON so seriou experimentov, ktoré mu priniesli titul „starý otec snowboardingu”. Tieto experimenty zmenili to, čo sa nazývalo “snowsurfing” a dali snowboardingu jeho vlastnú tvár.
Kedže mu nedovoľovali jazdiť na sedačkových lanovkách, Jake si so snowboardom na chrbte vyšliapal kopce ako Stratton Mountain alebo Vermontv čase, keď už lanovka nepremavala. S každou jazdou mu pribúdali poznatky, ako snowboard zlepšiť, zdokonaliť.

Naučil sa, že kvalita a konštrukcia snowboardu majú viac spoločného s lyžami-zjazdovkami než so surfom alebo skateboardom. Zistil, že najvhodnejším materiálom bude drevo, nie plastický materiál. Umelina v chlade stvrdne a pre jazdca je flexibilita a pevnosť dosky veľmi dôležitá. Nedoriešenou otázkou zostávala nedostatočná ostrosť hrán.

Ako zjazdové lyže, tak aj snowboard musí mať rovné, ostré železné hrany, ktoré umožnia rýchle zastavenie a lepšiu kontrolu v zľadovatenom snehu. Umelá hmota bola stále ešte potrebná při redukcii trenia, a tak sa Jake rozhodol vypožičiať si od lyží nepoddajnú, flexibilnú umelinu s názvom P-tex. Použil ju jako sklznicu.
Dôležitá dola tiež dĺžka a váha. Jake skúmal typy surftboardov a zistil, že sa nedajú ovládať na tvrdom snehu (hardpack).

Tak vynašiel menšie boardy, při ktorých bolo rýchle a pohotové otočenie hračkou. Prispôsobil dĺžku boardu požadovaným akrobatickým prvkom a manévrom a to tak, že doska bola dlhšia ako skateboard, no menšia ako surf. Po rokoch vyšľapavania si kopcov a dlhých hodinách strávených v dielni bol rýchly, bezpečný, v každých snehových podmienkach ľahko ovládateľný a nákladovo nenáročný snowboard hotový. Najlepšie na ňom bolo to, že jeho novo zostrojená doska dokázala to čo lyže, ba dokonca viac..